Blog

V týždeň keď som sa dozvedela, že má moja Charlottka celiakiu sme mali cez víkend oslavu jej 5 narodenín. Pamätám sa, že som mala vtedy v sebe nesmierne zmiešané pocity. V danom momente som nevedela čo robiť, či mám zrazu celú už nachystanú oslavu prerábať na bezlepkové menu, no stále som nemala dostatočný prehľad o bezlepkovej diéte a ani o bezlepkových potravinách. A tak som si povedala , že 3 dni pred oslavou už nebudem meniť plány ani tortu, na ktorej sa už pracovalo. Bola to jej posledná lepková torta. Presne viem, ako som pri krájaní tej torty premýšľala nad tým, že jej idem dať niečo čo jej ubližuje. Bol to vo mne strašný boj, lepok jedla denne a zrazu je to niečo, čo jej škodí.  

Tá nervozita z niečoho s čím som doposiaľ nemala dočinenia bola tak zdrvujúca. Jednoducho som to brala ako niečo fatálne. Teraz už viem, že som to možno prežívala prehnane, ale viete čo neľutujem to. Každý z nás to má inak. Je to moje dieťa a nič nie je viac. Charlotte má dnes 9 rokov a za ten čas som zažila nie jednu matku, ktorá sa s tým vyrovnávala ťažko.

Moj manžel mi vtedy povedal: "Neplač, musíme to brať tak ako to je. Buďme radi, že na to lekári prišli včas. Čo keby začala mať nejaké zdravotné problémy? Čím je menšia, skôr si zvykne na novú stravu a ty si s tým určite v kuchyni poradíš."

Vedela som, že má pravdu, ale ja som si tak či onak raz za mesiac poplakala a tvrdila že to nie je fér. Napriek oslave, ktorá prebehla som sa od prvého dňa snažila pomaly, ale isto prechádzať na bezlepkovú stravu. Bola malinká takže som jej to príliš nevysvetľovala. Len som jej povedala, že musíme papať trošku iné veci, aby bolo jej bruško vporiadku. Pamätám si, že najväčšia výzva bola nájsť bezlepkový chlieb ktorý by jej chutil a naučiť ju, že rožky si už v obchode len tak kúpiť nemôžeme. 

Spolu s celikiou nám diagnostikovali aj alergie na všetky druhy orechov, sóju a vaječný bielok. Takže od toho dňa je mojim údelom rovnako ako tým vašim, dôkladne čítať zloženie každého jedného výrobku, ktorý v obchode kúpim a chcem dať Charlottke na tanier. 

Začal sa teda môj lov na bezlepkové potraviny, ktoré pre ňu budú bezpečné. 

Pokračovanie čoskoro :)

Priznám sa vám hneď na začiatku. Poznala som pojem "celiakia" ale vôbec som neskúmala čo presne znamená pre človeka. Skrátka ma to nezaujímalo, až kým sa ma to nezačalo týkať.  Píšem mňa, ale myslím skôr nás. Hlavne moju dcéru Charlie, ktorej celiakiu diagnostikovali, keď mala 5 rokov. Ale poďme pekne po poriadku. 

Keď sa vám narodí prvé dieťa, snažíte sa urobiť maximum. Aspoň u nás to tak bolo a ja som sa snažila byť mama na 120% a viac. Okrem toho, že som mojej dcére venovala všetok svoj čas a lásku, som jej chcela dať do vienka aj základy zdravého stravovania. Trávila som hodiny študovaním, čo by mala papať ako prvé, čo má akú výživnú hodnotu, ako správne zavádzať lepok, ale aj alergény. 

Premietnem vám to do praktickej roviny :) Rok a pol som bola dojčiaca matka, bola som presvedčená, že je to to najlepšie a myslím si to doteraz. Keď prišli prvé príkrmy, dala som si extrémne záležať. Zelenina a ovocie len v Bio kvalite, mäsko buď domáce alebo Bio z Rakúska, prvé kašičky taktiež Bio, vajíčka výhradne domáce alebo Bio, chlebík a pečivo kváskové až na klasické biele rožky, ktoré sa báječne žužlali, keď išli prvé zúbky. Sladkosti ako také, do 3 rokov žiadne! Vyrábala som domáce ovocné kože, výživy, ale aj nanuky. 

Bola som presvedčená, že jej organizmus naštartujem a dám jej ten najlepší základ. Poznáte ten výrok "Ste to čo jete." Ale potom prišla zo dňa na deň facka. Mala som podozrenie, že má moje dievčatko alergiu na orechy a tak som ju vzala k lekárovi. Ten bez varovania dal urobiť rozbor krvi aj na celiakiu o čom ma, ale vopred neinformoval. O dva týždne mi zazvonil telefón a v ňom mi lekár oznámil: "Vaša dcéra má potvrdenú 100%-tnú celiakiu."

A síce som v tom momente nevedela do detailov, čo je to za diagnózu, zložila som telefón a strašne som sa rozplakala. Zostala som ako obarená. Napísala do googlu "celiakia" a začala som čítať a čítať. Čím ďalej som čítala, tým som plakala viac. Áno viem, existujú oveľa horšie diagnózy, ale ja som ju v tom momente nečakala a to bol pre mňa šok. 

Len ťažko som v sebe držala slzy, keď prišla moja malá Charlie vtedy zo škôlky. Hlavou mi išlo len to, čo všetko zrazu nemôže papať a prečo sa to stalo práve jej? Veď som sa tak snažila a ona nevykazovala žiadne známky nejakej choroby. Viete prečo? Peretože jej celiakia bola bezpríznaková. 

Ak chcete vedieť ako sme sa s tým u nás doma popasovali, dajte mi chvíľku a čoskoro vám napíšem pokračovanie...

Scarlett