Priznám sa vám hneď na začiatku. Poznala som pojem "celiakia" ale vôbec som neskúmala čo presne znamená pre človeka. Skrátka ma to nezaujímalo, až kým sa ma to nezačalo týkať. Píšem mňa, ale myslím skôr nás. Hlavne moju dcéru Charlie, ktorej celiakiu diagnostikovali, keď mala 5 rokov. Ale poďme pekne po poriadku.
Keď sa vám narodí prvé dieťa, snažíte sa urobiť maximum. Aspoň u nás to tak bolo a ja som sa snažila byť mama na 120% a viac. Okrem toho, že som mojej dcére venovala všetok svoj čas a lásku, som jej chcela dať do vienka aj základy zdravého stravovania. Trávila som hodiny študovaním, čo by mala papať ako prvé, čo má akú výživnú hodnotu, ako správne zavádzať lepok, ale aj alergény.
Premietnem vám to do praktickej roviny :) Rok a pol som bola dojčiaca matka, bola som presvedčená, že je to to najlepšie a myslím si to doteraz. Keď prišli prvé príkrmy, dala som si extrémne záležať. Zelenina a ovocie len v Bio kvalite, mäsko buď domáce alebo Bio z Rakúska, prvé kašičky taktiež Bio, vajíčka výhradne domáce alebo Bio, chlebík a pečivo kváskové až na klasické biele rožky, ktoré sa báječne žužlali, keď išli prvé zúbky. Sladkosti ako také, do 3 rokov žiadne! Vyrábala som domáce ovocné kože, výživy, ale aj nanuky.
Bola som presvedčená, že jej organizmus naštartujem a dám jej ten najlepší základ. Poznáte ten výrok "Ste to čo jete." Ale potom prišla zo dňa na deň facka. Mala som podozrenie, že má moje dievčatko alergiu na orechy a tak som ju vzala k lekárovi. Ten bez varovania dal urobiť rozbor krvi aj na celiakiu o čom ma, ale vopred neinformoval. O dva týždne mi zazvonil telefón a v ňom mi lekár oznámil: "Vaša dcéra má potvrdenú 100%-tnú celiakiu."
A síce som v tom momente nevedela do detailov, čo je to za diagnózu, zložila som telefón a strašne som sa rozplakala. Zostala som ako obarená. Napísala do googlu "celiakia" a začala som čítať a čítať. Čím ďalej som čítala, tým som plakala viac. Áno viem, existujú oveľa horšie diagnózy, ale ja som ju v tom momente nečakala a to bol pre mňa šok.
Len ťažko som v sebe držala slzy, keď prišla moja malá Charlie vtedy zo škôlky. Hlavou mi išlo len to, čo všetko zrazu nemôže papať a prečo sa to stalo práve jej? Veď som sa tak snažila a ona nevykazovala žiadne známky nejakej choroby. Viete prečo? Peretože jej celiakia bola bezpríznaková.
Ak chcete vedieť ako sme sa s tým u nás doma popasovali, dajte mi chvíľku a čoskoro vám napíšem pokračovanie...
Scarlett